Bezpečnosť vyhrala nad cenou

Táto rubrika sa venuje priemyselným aplikáciám, ktoré sú aj pre výrobcov reklamy jednou z možností ďalšieho rozvoja. Zriadenie Štátnej tlačiarne cennín je síce jedinečná udalosť, ale v rozhovore s riaditeľom štátneho podniku Mincovňa Kremnica Vlastimilom Kalincom nájdete veľa zaujímavých informácií.

Mincovňa Kremnica je najstarším kontinuálne pracujúcim podnikom v Európe a aj vo svetovom meradle patrí k unikátom. Ako ste prijali rozhodnutie o rozšírení výrobného programu?
V. Kalinec: S pokorou. Ako mincovňa s takou dlhou tradíciou vieme, čo pre úspech znamená reputácia v odbore. Rozhodnutie o vytvorení štátnej tlačiarne cenín v našom podniku pred nás postavilo novú výzvu. Museli sme si poradiť s celkom novým odvetvím priemyselnej výroby. Výhodu sme mali vo zvládnutí režimu práce s ceninami, kde sme využili naše aplikované bezpečnostné riešenia.

Čo pre podnik so skoro 700 ročnou tradíciou nepretržitej výroby znamená rozšírenie výrobného programu o polygrafiu?
V. Kalinec: Spustením projektu štátnej tlačiarne cenín sme sa stali podstatne viac na štát naviazaným subjektom. Získali sme ďalší ekonomický pilier a tým aj lepšiu stabilitu. Rozšírením produkcie dokážeme byť aj lepšie konkurencie schopní pri výrobe mincí, pretože prevádzkové náklady vieme efektívnejšie rozložiť. Výroba ochranných známok je dlhodobým kontraktom pre štát, ktorý si uvedomil potrebu chrániť svojich občanov. Boli aj úvahy o investične nenáročnejších riešeniach, ale podľa mňa by bez zvýšenia úrovne bezpečnosti nemal takýto projekt zmysel. Ako štátna tlačiareň máme mož­nosť využívať tú najvyššiu mieru ochrany, ktorá je rádovo vyššia ako komerčné riešenia.

Umiestnenie tlače cenín v prísnom režime si vyžiadalo stavebné úpravy. Ako sa „zmestia“ vedľa seba dve také rozdielne výroby?
V. Kalinec: Objekt mincovne je pamiatkovo chránený. Nájsť vhodné riešenie teda nebolo jednoduché, lebo sme nemali úplne voľnú ruku. Nechceli sme ani umiestniť tlač cenín mimo areálu mincovne, ktorý je veľmi dobre zabezpečený a pracovníci sú zvyknutí na bezpečnostný režim. Napokon sme využili priestory, kde boli predtým umiestnené dielne údržby a do nich sme umiestnili výrobnú časť, expedičná je v malej prístavbe. Priestory postavili pred projektantov naozajstný hlavolam, ale dokázali sme technologický a logistický reťazec nastaviť tak, že máme dostatočnú výkonovú rezervu a vyhovujúci manipulačný priestor. Dokonca sa nám podarilo aj umiestniť okno do ofsetovej dielne na našu vyhliadkovú trasu pre návštevníkov.

Nové kolky majú mať vyšší stupeň ochrany ako tie doposiaľ používané. Niektoré ochranné prvky, ktoré budú použité, nemôžu byť uvoľnené pre komerčnú sféru. Viete prezradiť, aké sú a ako si ich spotrebiteľ bude môcť overiť v praxi?
V. Kalinec: Nevymenujem všetky, ale povedzme si aspoň o tých, ktoré môže rozpoznať aj bežný spotrebiteľ. Kolky sú vytlačené tromi technológiami na špeciálnom ceninovom papieri. Najprv je tlač ofsetom, kde používame výrazne vyššie rozlíšenie než komerčné tlačiarne. Hĺbkotlač je tiež vyhradená technológia a novinkou na slovenských KZ je aj unikátny ID kód tlačený digitálnou inkjetovou tlačou. Ostávajú aj pôvodné prvky ako irisové prechody, ochranné vlákna v papieri. Súčasťou známky je aj QR kód, ktorý hovorí, aký tovar je ňou chránený. Tablety a inteligentné telefóny sa tak môžu stať významným pomocníkom pri ochrane spotrebiteľa. Keď si v obchode nasnímate kód z litrovej fľaše rumu a objaví sa Vám, že to je polliter vodky, viete, že niečo nie je v poriadku. Liehová aféra v ČR ukázala, akí dokážu byť obchodníci s nelegálnym liehom cynickí. Rozhodnutie vlády SR vytvoriť štátnu tlačiareň cenín po tomto škandále bolo logickým krokom na ochranu spotrebiteľa. Vyššia úroveň bezpečnosti na jednej strane ochráni ľudí a na druhej zaistí aj vyšší výber spotrebných daní.

Koľko dodávateľov sa do súťaže prihlásilo?
V. Kalinec: Keďže sme boli v oblasti polygrafie nováčikom, konzultovali sme technologické potreby takejto špeciálnej výroby s inými štátnymi tlačiarňami a najrelevantnejšími dodávateľmi na trhu. Projekt sme rozdelili na niekoľko častí, aby sme zaistili čo najširšiu účasť. Samostatne sme teda v elektronickej aukcii vyberali dodávateľov pre stavbu, ofset, hĺbkotlač, digitálnu tlač, softvér a CTP a dokončovanie. S ohľadom na krátky čas dodávky sa do súťaže nakoniec neprihlásili zástupcovia japonských firiem. Pri ofsete teda súťažili Heidelberg a KBA.

Môžete podrobnejšie popísať víťaznú technológiu a jej prednosti?
V. Kalinec: Ofsetovú tlač zaisťujeme na stroji KBA Rapida 75 v konfigurácii 4 veže, ktorý zodpovedal požadovaným kvalitatívnym parametrom a svojimi rozmermi najlepšie zapadol do priestorov. Digitálna tlačová linka je od spoločnosti Sicpa. Osvitová jednotka CTP je od firmy Kodak s nadstavbou a grafickým softvérom na ceninový dizajn od firmy Jura a vyvolávač a tlačové platne sú od spoločnosti Fujifilm. Technologický reťazec je nastavený na tlač s komerčne nedosiahnuteľným rozlíšením 12 800 dpi. Pri dokončovaní sa využívajú dve rezačky - Polar pre hárky formátu B2 a Perfecta pre formát B1. K technológii intaglio (hĺbkotlač), špeciálnym farbám a papieru by som sa nerád podrobne vyjadroval, ide o citlivé informácie z hľadiska bezpečnosti celej výroby.

Aký podiel na tržbách podniku bude mať ceninová tlač?
V. Kalinec: Na celkových tržbách podniku to bude po plnom nábehu výroby asi 20 %. Teraz ešte mnoho distribútorov využíva staré známky, ktorými sa predzásobili. Z produkcie ochranných známok potom pripadá 80 % na tabakové výrobky a 20 % na liehoviny. Máme rezervy v kapacite a chceme naše služby ponúknuť aj externým zákazníkom. Môžeme veľmi dobre využiť naše pozície vo svete a ponúknuť partnerom aj ceninovú tlač.

Čo bolo na spustení výroby kolkov najťažšie?
V. Kalinec: Spustiť takúto špeciálnu prevádzku v oblasti, kde sme nemali žiadne skúsenosti v takom krátkom termíne. Vo februári ešte prebiehal archeologický prieskum, v júni sa už inštalovala technológia a v októbri sa rozbehla sériová výroba. Pri pohľade na fungujúcu prevádzku môžu mať všetci naši partneri spolu s nami pocit dobre odvedenej práce.
Zdroj: Noviny pre grafický priemysel


 
ROZHOVOR NA TÉMA:
Ľudovít Bartoš – Slovenský zväz sieťotlačiarov a digitálnych tlačiarov pripravil na termín 2.–3.
Jan Kopka – Přinášíme vám čerstvý rozhovor s ředitelem firmy Integart, která právě...
Doru Stoican - Nápad, jaký ještě nikdo neměl. Nápad společnosti HSW Signall spojit Open House...

VELETRŽNÍ NOVINY 2015
12. 5. 13. 5. 14. 5.

SOUTĚŽ


GENERÁLNÍ PARTNER

PARTNEŘI

REKLAMA